Preskúmajme teraz parašu Vajigaš (časť čítania Tóry "A priblížil sa"), pričom sa zameriame na Jozefa a Jehudu (Júdu). Po dlhotrvajúcej roztržke medzi nimi nastal čas na zmierenie. Pripomeňme si, o čo sa Jozef usiluje? V prvom rade mu ide o osud celého ľudstva - odborne povedané, zaujíma "kozmopolitnejší" pohľad na svet. Hoci je jedným z Avrahamových (Abrahámových) potomkov, usiluje sa o to, aby hebrejská myšlienka zasiahla aj takú veľkú civilizáciu, akou bol (Micraim) Egypt, pretože myšlienka, že by mali byť ako národ uzavretí do seba, je pre neho nestráviteľná.
Na druhej strane Jehuda je presvedčeným zástancom úplne opačného prístupu, ktorý sa riadi zásadou "starajme sa o svoje veci" (odborne sa to však nazýva politický partikularizmus). Presadzuje totiž myšlienku usadiť sa v krajine Izrael a úplne zabudnúť na vonkajší svet.
A teraz prichádza chvíľa, keď Jaakov (Jákob) musí ísť do Egypta. Tóra však poukazuje na to, že Jaakov "poslal Jehudu pred sebou k Jozefovi" (1Mojžíšová 46: 28, Sidon).
Čo znamená "pred sebou"? Raši uvádza, že to znamená, aby mu Jehuda pripravil miesto a ukázal mu, kde sa má usadiť. Raši však uvádza aj iný agadický (vzťah k Midrašu) výklad, podľa ktorého bol Jehuda poslaný, aby mu vybudoval študovňu, z ktorej bude vychádzať múdrosť Tóry.
To však nie je všetko! Vyslaním Jehudu, ktorého Jaakov ustanovil za hlavu tejto študovni, k Jozefovi, Jaakov zároveň poukázal na to, že hoci sa Jehuda právom stará o národnú súdržnosť Izraela, stále sa má od Jozefa čo učiť. Čo by to malo byť? Mal sa poučiť v oblasti, ktorá sa dnes nazýva "politológia". Jozef slúžil ako zástupca vládcu a ako taký sa musel vyznať v politických záležitostiach.
Jehuda musí pochopiť, že nádej na príchod Mesiáša alebo na návrat na Cion (Sion) nemôže byť realizovaná bez politického úsilia.
O platnosti tejto všeobecnej poučky sme sa presvedčili v nedávnej dobe, keď sa izraelský ľud začal vracať do svojej vlasti. Svätý, nech je požehnaný, nám poslal Žida (Theodora Herzla), ktorý vyrastal v západnej kultúre a vyznal sa v politológii. Vďaka tomu dokázal rabínom vysvetliť, že neoddeliteľnou súčasťou návratu na Sion musí byť zriadenie štátu.
Je zrejmé, že Jehuda aj Jozef dokázali ovplyvniť chod dejín. Jozef svojím svetoobčianstvom pripravil pôdu pre mesiášsku budúcnosť tým, že nakoniec významne prispel k rozvoju sionizmu.
Jehuda, ktorý zaručuje príchod mesiášskeho veku syna Dávida, sa vďaka tomu naučil, ako otvoriť izraelskú spoločnosť celému svetu bez toho, aby stratila jeho jedinečnosť.
Sme teda svedkami vzniku úzkeho politického spojenectva medzi Jehudom a Jozefom, a to napriek tomu, že spočiatku zastávali zdanlivo nezlučiteľné postoje.
