Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Šemini: Ôsmy deň - dve roviny výkladu

Čo znamená "ôsmeho dňa" (3. Mojžišova 9:1, Sidon)? Podľa výkladovej roviny pešat (jednoduchý význam) je to deň nasledujúci po tých siedmich dňoch, keď Aharon (Áron) a jeho synovia v priebehu zasvätenia svätostánku sedeli pri jeho vchode (pozri 3. Mojžišova 8:35). Toto zasvätenie sa potom zavŕšilo na "ôsmy deň". Takýto výklad však nejde príliš do hĺbky. Čitateľ Tóry, ktorý ovláda  hebrejčinu, totiž v zmienke o ôsmom dni vníma súvislosť so siedmym dňom stvorenia sveta. Tóra nám v knihe Berešit ("Prvá" kniha Mojžišova) hovorí, že Svätý, nech je požehnaný, "odpočinul od všetkého svojho diela" (1. Mojžišova 2:2, Sidon) v  siedmy deň, pričom  nikde  neuvádza, že by sa tento siedmy deň skončil. Na vyššej úrovni výkladu z toho môžeme usudzovať, že celé ľudské dejiny sú vlastne v skutočnosti súčasťou tohto siedmeho stvoriteľského dňa a príchod ôsmeho dňa je ešte stále před nami - v ňom sa človek a Svätý, nech je požehnaný, stretnú tvárou v tvár. Zasvätenie svätostánku malo teda slúžiť k prechodu do tohoto "ôsmeho dňa". To znamená, že svätostánok má byť akási vstupná brána  sveta, kde sa stvorenie môže stretnúť so svojím Stvoriteľom. Práve tu však došlo k jednej znepokojujúcej udalosti, ku ktorej prispeli Nadav (Nádab) a Avihu (Abíhú). Zdá sa, že sme nútení zotrvávať v siedmom dni a že  iba ten, kto má oprávnenie vstúpiť do svätyne, ma i tú  výsadu, aby sa v tom ôsmom dni, ktorý je zmluvne viazaný k miestu, kde stojí Chrám, stretol so svojim Stvoriteľom tvárou v tvár. 

Nadav a Avihu konali na popud  vnuknutia, ktorého sa im dostalo pri svätostánku, ktorý bol naplnený Božou prítomnosťou. A hoci za to zaplatili vysokou cenou, predsa len  vďaka tomu mohlo dôjsť k porovnaniu dvoch prístupov k Tóre - prístup Mošeho (Mojžiša) a prístup Aharona. Doteraz nám jednotlivé parašot (časti čítania z Tóry) odhaľovali Mošeho poňatie Tóry, ktorá od človeka vyžaduje, aby bol dokonalý a podriaďoval tomu i  svoj vlastný rozum. Podľa Mošeho chápania Tóry je totiž nutné, aby sa jej pokyny bezpodmienečne plnili. Naproti tomu Aharonovo chápanie Tóry je oveľa k am Jisrael (izraelskému ľudu) oveľa prívetivejšie -  predpokladá totiž, že človek hreší a zlyháva, ale všetko môže  napraviť správnym jednaním. A práve o to teraz ide. Na nami preberanú časť čítania sa môžeme pozerať ako na halachický spor (halacha = doslova "postup", židovský zákon), ku ktorému došlo po smrti Nadava a Avihua. Moše totiž prikázal vykonať určitú vec a Aharon a jeho synovia to nesplnili. Moše teda prichádza s vážnym obvinením: Prečo prestupujete Božie slovo, ktoré som vám odovzdal? Aharon ale v rámci halachického sporu odporuje: Mýliš sa v chápaní toho, čo si nám odovzdal! (3. Mojžíšova 10:16-20) Nakoniec sa v plnej nahote ukázalo, že Moše síce odovzdáva Božie slovo, ale výklad Božieho slova závisí od beit ha-midraš (študovne), kde sú si Moše a Aharon rovní, pričom v tomto prípade sa ako správne uznáva Aharonovo chápanie. Je to dôsledok toho, že Šechina (Božia prítomnosť), ktorá bola predtým v nebi, zostúpila na zem. Kde na zem? Do bejt ha-midraš. Vyjavovanie Božej vôle pokračuje v bejt ha-midraš, pretože práve tam sa  Ústna Tóra odovzdáva z pokolenia na pokolenie.

More Weekly Portions

Divine Guidance & Human Voices: Weaving the Tapestry of Law

In Parshat Pinhas, the daughters of Zelophehad prompt a pivotal change in Jewish inheritance laws, leading to a new directive that allows daughters to inherit when there are no sons. This narrative illustrates the dynamic interaction between divine guidance and the people's initiative. Moshe, initially unsure, receives instructions from HaShem only after the daughters raise their concern. This story, along with similar cases, underscores the importance of the people's role in the evolution of Jewish law and Divine revelation through communal inquiry and response.

Admiration & Jealousy: The Duality of Balaam's Prophecy

In Parshat Balak, Balaam, a renowned prophet among nations, embodies the complex mix of admiration and jealousy towards Israel. Though intending to curse Israel, he ultimately blesses them, illustrating Divine inspiration and prophecy's influence. This paradoxical attitude reflects broader themes of anti-Semitism and the favored child's psychoanalytic response. The Torah emphasizes hope, as prophecy in the synagogue signifies potential Divine influence on all humanity, supported by the Midrash Tanna D'bei Eliyahu's assertion of the Holy Spirit's universal accessibility.

Mortality EterniFrom Mortality to Eternity: The Red Cow’s Path to Purificationty Purification

In Parshat Hukat, the red cow (para aduma) ritual symbolizes purification from the impurity of death, rooted in the sin of the Tree of Knowledge. The ritual involves mixing ashes with living water, representing the body and soul, illustrating life's restoration through resurrection. This process, despite its symbolic clarity, underscores a Divine mystery — the transition between life and death remains beyond human comprehension. The Midrash highlights the red cow's secret, emphasizing the profound and unfathomable nature of resurrection and Divine Will

Search