Path
icons8-right_arrow
      Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Noach: Babylonská veža - jednota alebo rovnakosť?

Príbeh o babylonskej veži sa objavuje v týždennom čítaní oddielu  Noach a je jedným z pozoruhodných príbehov Tóry. Poodhaľuje nám totiž tajomstvo toho, ako sa šírila ľudská civilizácia. Tóra opisuje, že po tom, čo sa ľudstvo zdegenerovalo a zamorilo svet násilím a krádežami, čo všetko vyústilo do ničivej potopy, sa už nasledujúca generácia pokúsila postaviť vežu, aby zabránila ďalšej potope.

Aká je súvislosť medzi babylonskou vežou a snahou zabrániť ďalšej potope? Midraš vysvetľuje, že toto pokolenie chcelo postaviť stĺp, ktorý by podopieral nebeskú klenbu a zabránil jej zrúteniu a ďalšej potope sveta. Je zrejmé, že Tóra nám nerozpráva takýto detinský príbeh bez skrytých zámerov.

Midraš chce povedať, že táto generácia dospela k záveru, že k násiliu medzi ľuďmi dochádza vtedy, keď jednotlivci sledujú protichodné záujmy. Preto sa presadil názor, že je v záujme ľudstva, aby sa vytvorila úplná jednota. Ako vytvoriť takúto jednotu? Tým, že sa všetci budú zaoberať rovnakou vecou. Tým, že všetci spoločne postavia vežu. Počas tejto lopoty sa budú ľudia neustále rodiť a umierať bez toho, aby mali možnosť vidieť stavbu dokončenú. Inými slovami, ide o spoločenské zriadenie, v ktorom sa jednotlivec stal úplne bezvýznamným a jeho hodnota bola videná len v celku.

Midraš Pirkei de-rabi Eliezer to opisuje takto: "Keď počas stavby veže spadol človek na zem  a zomrel, nikto tomu nevenoval pozornosť. Keď však spadla tehla a rozbila sa, všetci plakali a nariekali: "Aká škoda - ako dlho bude trvať, kým sa tehla opäť vymení?"

Z celého príbehu je jasné, že to rozhodne nemohlo dopadnúť dobre. Myšlienka vytvoriť ľudstvo, v ktorom by neexistovali žiadne rozdiely medzi ľuďmi a nevzniknú  žiadne odlišné kultúry, v ktorých by sa mohli prejaviť najrôznejšie individuálne vlastnosti, sa napriek všetkým dobrým úmyslom, ktoré za ňou stáli, nevyhnutne skončila veľkým neúspechom.

Po páde veže sa však uskutoční ďalší pokus o zjednotenie ľudstva. O tomto pokuse je v Tóre len veľmi krátka zmienka, ktorá sa týka muža menom Ašur. Píše sa v nej: z tej zeme vyšiel Ašur..." (Berešit 10:11). Raši vysvetľuje, že keď Ašur videl, ako sa jeho synovia vzbúrili proti Všemohúcemu tým, že počúvali Nimróda, aby spoločne postavili vežu, odišiel z ich stredu. Zdá sa, že tento muž, Ašur, zakladateľ asýrskeho národa, je v skutočnosti spravodlivý človek. Napokon odmietol mylnú predstavu, že na jednotlivcoch nezáleží. Vynára sa však otázka: Prečo teda nebol vybraný za zakladateľa vyvoleného národa, ktorý by priviedol ľudstvo späť na správnu cestu?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Asýrčania sa síce vzbúrili proti Nimródovi, ale postavili Ninive. A Ninive nebolo nič iné ako iná forma Babylonu. Niekedy sa ľudia vzbúria len preto, aby sa sami stali utláčateľmi. Niekedy sa dokonca ukáže, že z týchto vzbúrencov povstane krutovládca  oveľa horší ako ten, ktorý bol pôvodne zvrhnutý.

Náš praotec Avrahám (Abrahám) prichádza na scénu dejín po všetkých týchto zlyhaniach. Tóra o ňom hovorí: "a tvojim potomstvom sa budú žehnať všetky národy zeme". (Berešit 26: 4) Abrahámovým poslaním však nie je premeniť celé ľudstvo na jednoliatu spoločnosť. Naopak, jeho poslaním je sprostredkovať a zabezpečiť zjednotenie celého ľudstva v jeho rozmanitosti.

To je skutočný význam pojmu "vyvolený národ". Jeho zámerom je, aby všetky národy sveta pocítili, že existuje ústredný bod, z ktorého vyžaruje dobro pre všetkých, bez toho, aby boli nútení vzdať sa vlastnej odlišnosti. Naším zámerom má byť skutočne jednota, ale nie rovnakosť. Jednota znamená, že všetci jedinci, hoci sú rozdielni, spája spoločné centrum.

Také je teda poslanie a úloha židovského národa.

More Weekly Portions

Seeking Tranquility
The Messianic Aspiration of Jacob

"In Jacob's quest for personal tranquility, juxtaposed with Joseph's visionary dreams, the narrative unveils a perpetual struggle. The tension between individual serenity and catalyzing global change emerges as a central theme. As Joseph rises beyond familial opposition, his dreams illuminate a path to global sustenance and enlightenment. This ancient saga prompts reflection on the perennial question: Must one sacrifice personal peace for transformative impact?"

Vajišlachl
Jaakovova premena a návrat

Po bitke s obyvateľmi Šchemu sa Jaakov vydáva do Beit Elu (Bét-elu). Bol to okamih, keď konečne získal späť patričnú dôveru a sebavedomie -  taká aká je od Židov, ktorí  obývajú izraelskú zem dodnes požadovaná. Z Jaakova sa stáva Izrael, pretože je pripravený a nebojí sa bojovať o svoje práva.

Získanie práva prvorodeného

Časť Tóry "Vajece" (A vyšiel) hovorí o Jaakovovej (Jákobovej) púti mimo izraelského územia, ktorá je predobrazom vyhnanstva izraelského národa, ktoré prišlo oveľa neskôr. Tvárou v tvár morálnym výzvam a obvinením zo strany svojho brata Esava (Ezaua) sa Jaakov snaží dokázať svoju morálnu prevahu. Medzníkom v tomto úsilí sa stáva narodenie jeho štyroch prvorodených synov, najmä Reuvena (Rúbena), ktorý na rozdiel od Esáva chráni svojho mladšieho brata. 

 To nakoniec vedie k postupnému očisteniu jeho pošramotenej povesti. Ukazuje sa totiž Jaakova úplná morálna prevaha nad Esavom. Jozefovo narodenie sa stáva podnetom k  Jaakovovmu návratu späť do izraelskej krajiny. Je totiž pripravený stretnúť sa so svojím bratom Esavom a dokázať mu, že prvorodený podľa tela môže právom nahradiť vhodnejší mladší brat. Ukazuje  sa teda, že právo je na strane Jicchaka a Jaakova, a nie na strane Jišmaela (Izmaela) a Esava.

Search