Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Porozumenie chýbajúcim údajom o menách

"Muž z Léviho rodu išiel a vzal si  Léviho dcéru. Žena otehotnela, porodila syna a keď videla, aký je dobrý, tri mesiace ho skrývala. ... Ale z diaľky, aby vedela, čo s ním bude, stála pri ňom jeho sestra. V tom sa faraónova dcéra prišla umyť k Rieke..." (2. Mojžišova 2:1-2, 4-5, Sidon) 

Vyššie uvedené vety, ktorými sa rozvíja príbeh, sú zvláštne tým, že v nich chýbajú údaje o menách. Kto je ten muž, kto je jeho žena, kto je to dieťa, kto je jeho sestra a kto je faraónova dcéra? Aj keď by sme si tieto mená mohli ľahko priradiť, pretože poznáme celý príbeh, v samotnom zápise mená zámerne chýbajú. Poukazuje sa totiž na to, že v egyptskom svete dochádza k zámernému vymazávaniu mien. Zatiaľ čo naša časť čítania sa začína týmito slovami: "A toto sú mená synov Jisraela, ..." (2. Mojžišova 1:1, Sidon), postupne sa mená začínajú z rozprávania vytrácať. 

Takéto odosobnenie je pre Egypt charakteristické, pretože sa neuznáva hodnota jednotlivcov. Avšak v prípade Mošeho (Mojžiša) je napísané: "a pomenovala ho Moše..." (2. Mojžišova 2:10, Sidon) Ale naozaj sa jedná o meno? Nie! "Moše" je len egyptský výraz pre označenie "chlapca"  s takzvaným zdôvodnením: "Pretože som ho vytiahla z vody!"  (2. Mojžišova 2:10, Sidon) je v skutočnosti neskorší hebrejský výklad tohto výrazu, ktorý sa stáva osobným menom až vtedy, keď Moše uteká do Midjánu (Midjánu) a berie si za ženu Ciporu (Siporu). Až vtedy sa v príbehu začínajú znovu objavovať mená v pravom slova zmysle, či už ide o meno Moše, Jitro, Reuel (Reúel), Cipora či Geršom (Geršóm). Aj meno Svätého, nech je požehnaný, je konečne odhalené, keď je Mošemu povedané: "Hospodin, ... toto je moje Meno naveky, a tak nech si ma pripomínajú v každom  pokolení!" (2. Mojžíšova 3:15, Sidon) 

Vnímame to tak, že naši predkovia boli tak hlboko zakorenení v egyptskej kultúre, že boli z nej tak povediac vymazaní. Preto bolo pre Mošeho dôležité rozhodnúť sa, ku ktorej kultúre sa prihlási. Veď čítame: "A stalo sa v tom čase, keď Moše dospel, že vyšiel k svojim bratom, ..." (2. Mojžíšova 2:11, Sidon) Kto boli jeho bratia? Rabín Abrahám ibn Ezra si myslí, že títo  bratia sú Egypťania, zatiaľ čo Ramban (Moše ben Nachman Gerondi, nazývaný Nachmanides) si myslí, že to boli Hebreji. Aby si to Moše objasnil, musel sa  vydať na prieskum. Keď videl Egypťana, ako bije hebrejského muža, pochopil a pocítil, že jeho bratia sú Hebreji. K tomuto poznaniu ho priviedlo vedomé stotožnenie sa s trpiacim, ktoré ho natrvalo spojilo s osudom hebrejského národa.

More Weekly Portions

Divine Guidance & Human Voices: Weaving the Tapestry of Law

In Parshat Pinhas, the daughters of Zelophehad prompt a pivotal change in Jewish inheritance laws, leading to a new directive that allows daughters to inherit when there are no sons. This narrative illustrates the dynamic interaction between divine guidance and the people's initiative. Moshe, initially unsure, receives instructions from HaShem only after the daughters raise their concern. This story, along with similar cases, underscores the importance of the people's role in the evolution of Jewish law and Divine revelation through communal inquiry and response.

Admiration & Jealousy: The Duality of Balaam's Prophecy

In Parshat Balak, Balaam, a renowned prophet among nations, embodies the complex mix of admiration and jealousy towards Israel. Though intending to curse Israel, he ultimately blesses them, illustrating Divine inspiration and prophecy's influence. This paradoxical attitude reflects broader themes of anti-Semitism and the favored child's psychoanalytic response. The Torah emphasizes hope, as prophecy in the synagogue signifies potential Divine influence on all humanity, supported by the Midrash Tanna D'bei Eliyahu's assertion of the Holy Spirit's universal accessibility.

Mortality EterniFrom Mortality to Eternity: The Red Cow’s Path to Purificationty Purification

In Parshat Hukat, the red cow (para aduma) ritual symbolizes purification from the impurity of death, rooted in the sin of the Tree of Knowledge. The ritual involves mixing ashes with living water, representing the body and soul, illustrating life's restoration through resurrection. This process, despite its symbolic clarity, underscores a Divine mystery — the transition between life and death remains beyond human comprehension. The Midrash highlights the red cow's secret, emphasizing the profound and unfathomable nature of resurrection and Divine Will

Search