Aké dôležité posolstvo obsahuje časť týždenného čítania Tóry s názvom "Chajei Sára" (Život Sáry)? Očakávali by sme, že sa bude zaoberať životom Sáry. Čo sa však prekvapivo dozvedáme hneď na začiatku tejto časti? Že Sára zomrela - áno, spomína sa tam jej smrť, o tom ako bola pochovaná a oplakávaná. Ak sa nad tým pozastavujete, potom vám uniká, že múdri vlastne túto časť takto pomenovali preto, aby zdôraznili, že Sárin skutočný život sa začína až jej smrťou.
Že je tomu tak, naznačuje veta napísaná v jedinečnom hebrejskom jazyku, ktorú by sme mohli doslovne preložiť takto: "A život Sáry bolo sto rokov a dvadsať rokov a sedem rokov - roky Sárinho života." (1 Mojžišova 23:1) Existujú však dva možné významy hebrejského slova "šnej". Môže znamenať jednoducho "roky", ako sme to preložili, alebo sa môže použiť vo význame "dva". Preto záver tejto vety môžeme preložiť aj takto: "dva životy Sáry". Sára má teda dva životy - pred smrťou a po smrti.
Aký význam má tvrdenie, že jej život pokračuje aj po smrti? Ako môžeme hovoriť o živote, keď bola pochovaná do zeme? Zjednodušene možno chápať, že takzvaný "druhý život" sa vzťahuje na život v budúcom svete.
Nemal by nám však unikať ešte jeden detail. Kvôli Sárinej smrti teraz Abrahám potrebuje pozemok, na ktorom by ju mohol pochovať. Aby tak mohol urobiť, musí náš praotec kúpiť pozemok v izraelskej zemi. Vo chvíli, keď si kúpi pozemok v izraelskej zemi, zapustí v nej korene. Zapustením koreňov začína napĺňať zmluvu, ktorú s ním a jeho potomstvom uzavrel Boh, Stvoriteľ, aby mu dal do dedičstva zem Kanaán. A to je ta chvíľa, kedy začína život izraelského národa.
Človek sa môže pýtať: Mám začať svoj život kúpou hrobu, ktorý bude časom potrebný, alebo si mám radšej kúpiť sad či pole? Mať sad alebo pole - to by bol život! Ale je tu zásadný rozdiel. V prípade poľa alebo sadu je právo na užívanie takéhoto miesta podmienené. Ich účel a hodnota sa naplnia len vtedy, ak sa o nich staráme a spravujeme ich. Naproti tomu miesto, kde sú pochovaní naši predkovia, je miestom, kde sa od mŕtvych nič neočakáva. Nemusia nič robiť - preto je pre nás takýto pozemok večným dedičstvom.
Naše prepojenie s jaskyňou Machpela v Hebrone, kde sú pochovaní naši praotcovia a pramatky, je bezpôdmienečným predpokladom plnohodnotného života v rámci celej našej zeme.
Šabat Šalom!
