Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Jaakov odhaľuje vlastnosti vhodného vodcu židovského národa

Táto časť Tóry (paraša Vajchi) hovorí o tom, ako Jaakov (Jákob) pred svojou smrťou zvolal svojich synov, aby každému z nich udelil osobitné prorocké požehnanie. Tieto požehnania boli nielen výrazom Jaakovovej lásky, ale aj jeho túžby pomôcť im ísť správnym smerom k spoločnej budúcnosti, ako je zrejmé z jeho slov: "Zhromaždite sa a poviem vám, čo sa vám stane na konci dní." (1.Mojžíšova 49: 1, Sidon) Hoci sa slová adresované Reuvenovi (Rúbenovi), Šimonovi (Šimeónovi) a Levimu (Lévimu) môžu niekomu zdať nie príliš priaznivé, rabín Izák Abrabanel poukazuje na to, že Jaakov chcel v skutočnosti dať svojim synom najavo predovšetkým to, kto z nich má aké vodcovské a politické schopnosti. 

O Reuvenovi hovorí: "Ale ako voda utiekol a nezostal." (1. Mojžišova 49:4, Sidon) Človek bez trpezlivosti nemôže byť dobrým politikom. A čo Šimon a Levi? Obaja sú vášniví náboženskí horlivci. Takáto horlivosť môže byť potrebná v určitých historických momentoch, ale na trvalé vedenie krajiny je takáto vlastnosť úplne nevhodná. 

A čo Zvulun (Zabulón)?  Zvulun sa usadí na pobreží a stane sa prístaviskom  pre lode, ..." (1 Mojžišova  49:13, Sidon) To poukazuje na jeho kultúrnu otvorenosť a všestrannosť, ktorá však skôr uprednostňuje vlastné záujmy, než záujmy celého národa. 

A čo Jisachar (Isachar)? Je to "kostnatý osol, ktorý odpočíva medzi dvoma bremenami". (1 Mojžišova 49:14, Sidon) Zaoberá sa síce Tórou, ale kvôli svojej zaujatosti nevidí dôležitosť politickej nezávislosti. Preto sa o ňom hovorí: "Vidiac pokoj, lebo je dobrý, a tu zem, lebo je príjemná, ponúka svoje rameno na nosenie a prácou platí svoju daň." (1. Mojžišova 49:15, Sidon) A čo Dan? Dokáže bojovať a viesť vojnu zo zálohy ako ich hrdina Šimšon (Samson), čo je prospešné, keď sa národ chce vymaniť spod cudzieho vplyvu, ale po dosiahnutí nezávislosti stráca význam. 

Podobne čítame: "Gad, družina sa proti nemu sprisahala a nakoniec sa sprisahá aj on (1 Mojžišova 49:19, Sidon) Je zrejmé, že aj on dokáže vytvoriť účinné bojové oddiely. Podľa tradičného výkladu je však v jeho povahe, že jeho kroky sa vždy vracajú tam, odkiaľ vyšli (totiž do Zajordánska, kde získal dedičnú pôdu), a preto nemá trvalý vzťah k celistvosti krajiny (v Predjordánsku). 

Takže možno Naftali (Neftalí) alebo Ašer? Naftali je ten, kto ponúka "krásne výroky". (1. Mojžišova 49:21, Sidon) Takáto schopnosť by sa hodila skôr pre ministra školstva alebo kultúry, rovnako ako Ašer by sa pravdepodobne najlepšie uplatnil ako  minister hospodárstva. Veď sa o ňom hovorí: "Dáva tučnosť svojmu chlebu a bude dodávať pochúťky kráľovské". (1. Mojžišova 49:20, Sidon) Ani Naftali, ani Ašer však nie sú vybavení na to, aby videli celú šírku súvislostí, a preto nie sú najvhodnejšími kandidátmi na vedúce postavenia vo svojom národe. 

A čo Jozef? "Skúsení strelci mu znepríjemňovali život, ostreľovali ho a osočovali ho. Ale z rúk Jaakovova, reka, odkiaľ on, kameň Jisraela, pasie svoje stádo, zostal jeho luk napnutý a paže jeho rúk boli pokryté zlatom!" (1 Mojžišová 49:23-24, Sidon) Je nesporné, že Jozef dokáže vládnuť a držať ochrannú ruku nad svojím národom. Jeho silnou stránkou ale  určite nie je  udržiavanie jednoty. 

A čo takto Binjamin?(Benjamín) O ňom sa hovorí: "Vlk roztrhá, ráno zje korisť a navečer sa rozdelí korisť." (1 Mojžišova 49:27, Sidon) To naznačuje, že mohol byť vhodný na to, aby zohral vedúcu úlohu pri zakladaní kráľovstva, ako to bolo v prípade Šaula (Saula), alebo naopak v dobe, keď sa toto zakladanie prerušilo a svoju úlohu zohrali Ester a Mordochajem (Mordokajem), ale chýbala mu zodpovednosť na dlhšie obdobie. 

Zostáva Jehuda (Juda), ktorý je označený ako levíča. Z levíčaťa sa stáva buď odvážny a obávaný lev, alebo starostlivá levica. V prípade Jehudu je to preto, lebo pozná tajomstvo "kima kima" (čo znamená "pomaly" alebo "krok za krokom"), ktoré je vlastné tým, ktorí sa vyznačujú politickou zdržanlivosťou vzbudzujúcou obdiv. Preto o ňom čítame: "tvoji bratia ťa chvália, tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov, synovia tvojho otca sa ti klaňajú."

(1 Mojžišova 49:8, Sidon) Áno, Jehuda je nanajvýš vhodný na vládnutie.

Poznámka:

Len tí, ktorí si zachovávajú zdržanlivosť v politických záležitostiach, sú schopní neustále sa učiť a vzdelávať. Prosím, zdieľajte našu stránku so svojimi priateľmi. Prijmite požehnanie z Jerušalajim (Jeruzalema).

More Weekly Portions

Divine Guidance & Human Voices: Weaving the Tapestry of Law

In Parshat Pinhas, the daughters of Zelophehad prompt a pivotal change in Jewish inheritance laws, leading to a new directive that allows daughters to inherit when there are no sons. This narrative illustrates the dynamic interaction between divine guidance and the people's initiative. Moshe, initially unsure, receives instructions from HaShem only after the daughters raise their concern. This story, along with similar cases, underscores the importance of the people's role in the evolution of Jewish law and Divine revelation through communal inquiry and response.

Admiration & Jealousy: The Duality of Balaam's Prophecy

In Parshat Balak, Balaam, a renowned prophet among nations, embodies the complex mix of admiration and jealousy towards Israel. Though intending to curse Israel, he ultimately blesses them, illustrating Divine inspiration and prophecy's influence. This paradoxical attitude reflects broader themes of anti-Semitism and the favored child's psychoanalytic response. The Torah emphasizes hope, as prophecy in the synagogue signifies potential Divine influence on all humanity, supported by the Midrash Tanna D'bei Eliyahu's assertion of the Holy Spirit's universal accessibility.

Mortality EterniFrom Mortality to Eternity: The Red Cow’s Path to Purificationty Purification

In Parshat Hukat, the red cow (para aduma) ritual symbolizes purification from the impurity of death, rooted in the sin of the Tree of Knowledge. The ritual involves mixing ashes with living water, representing the body and soul, illustrating life's restoration through resurrection. This process, despite its symbolic clarity, underscores a Divine mystery — the transition between life and death remains beyond human comprehension. The Midrash highlights the red cow's secret, emphasizing the profound and unfathomable nature of resurrection and Divine Will

Search