Tento týždeň sa z čítania časti Vajišlach (A vyslal) dozvedáme o významnej zmene v porovnaní s predchádzajúcou. Minulý týždeň časť začala týmito slovami: Jaakov vyšiel..."(Mojžišova 28:10, Sidon). Ale teraz čítame: "Jaakov vyslal... (Mojžišova 32:3, Sidon). Áno, v predchádzajúcom prípade Jaakov odišiel do exilu, teraz sa vracia z exilu, aby sa usadil vo svojej rodnej krajine.
V skutočnosti nás celá sekcia Vajišlach učí, akým vývojom musí židovská duša prejsť, keď je nútená žiť dočasne v exile. Čo sa s ním stane, keď sa postupne transformuje z Jaakova na Jisrael (Izrael)?
Jaakov sa zdá byť slaboch, ktorý nemá inú možnosť, než ako sa podriadiť silnejšiemu. Naopak, o Izraeli je napísané: "... lebo ste zápasili s Bohom a s mužmi a obstál si." (1. Mojžišova 32:28, Sidon) Tieto slová odhaľujú, že iba ten, kto objaví schopnosť vyrovnať sa s morálnymi, duchovnými a politickými výzvami, môže byť premenený na Jisraela. Toto je hlavný a najzakladanejší predpoklad uskutočnenia takejto premeny.
Prvou skúškou je stretnutie s Esavom (Ezaom). V tom čase bola Jaakovova duša plná obáv, pretože je napísané: "To Jaakova veľmi vydesilo a tiesnilo , ..." (1. Mojžišova 32:7, Sidon). Prečo sa spomínajú tieto dve veci? Raši (významný stredoveký vykladač) to vysvetľuje takto: "Vydesilo ho to", že by mohol byť zabitý a "tiesnilo ho", že by mohli byť zabití i ďalší.
Niektorí dospeli k záveru, že Jaakov sa v skutočnosti viac bál myšlienky niekoho zabiť, než toho, aby jeho niekto zabil. Takýto spôsob myslenia je ešte stále dôsledkom morálneho pohľadu vyhnanca. Ale pokiaľ bude brať väčší ohľad na svojho nepriateľa ako na seba, nebude schopný obstáť pred nepriateľom.
Vráťme sa k Rašiho vysvetleniu Jaakovovho strachu, že "ostatní" môžu byť zabití. Kto sú tí "ostatní"? Podľa midraša sa termín "ostatní" vzťahuje späť na jedného z vynikajúcich mudrcov rímskeho obdobia v Judsku, rabína Meira. Naši mudrci veria, že rabín Meir pochádza z rodiny cisára Nerona a Nero je považovaný za potomka Esava. Jaakov si jednoducho uvedomil, že aj s Esava sa môže stať taká významná duša ako bol rabín Meir. S týmto uvedomením akceptuje myšlienku, že aj nepriateľ môže byť obdarený vzácnymi vlastnosťami. A ak je to tak, potom sa to môže stať prekážkou toho, aby vstúpil a usadil sa v izraelskej krajine.
Takže Božia prozreteľnosť spôsobuje, že Jaakov bojuje proti takejto vízii Esava. Pretože je napísané: "A keď Jaakov zostal sám, muž s ním zápasil až do úsvitu." (1. Mojžišova 32:24, Sidon) Jaakov je nútený bojovať (vo sne), len preto, aby okúsil víťazstvo a bol pripravený vstúpiť do izraelskej krajiny.
Je zrejmé, že sa bude musieť vysporiadať i s ďalšími skutočnými nepriateľmi vrátane obyvateľov mesta Šchem (Šekem). Všimnite si, že v príbehu Diny (Díny) je Jaakovova duša stále v pozícii nemiestnej pokory. Aj keď je jeho dcéra znásilnená, potláča svoj hnev a rozhodne sa nebojovať. Jeho synovia však už správne pochopili princípy konania, potrebných, aby v izraelskej krajine uhájili svoje práva. Aby presvedčili svojho otca o platnosti svojich činov, spýtali sa ho: "Má sa snáď s našou sestrou zaobchádzať ako s devkou?" Mojžišova 34:31, Sidon) Takto mu dali jasne najavo, že niet inej cesty, než ako sa vydať cestou činu.
Po bitke s obyvateľmi Šchemu sa Jaakov vydáva do Beit Elu (Bét-elu). Bol to okamih, keď konečne získal späť patričnú dôveru a sebavedomie - taká aká je od Židov, ktorí obývajú izraelskú zem dodnes požadovaná. Z Jaakova sa stáva Izrael, pretože je pripravený a nebojí sa bojovať o svoje práva.
