Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Pochopenie podstaty Izraela na základe egyptských rán

Paraša Bo (časť týždenného čítania Tóry "Poď") sa začína opisom posledných troch rán, ktoré postihli Egypt. Prečo je však zoznam všetkých rán rozdelený tak, že predchádzajúca paraša hovorí o siedmich a teraz o zvyšných troch? Správna odpoveď znie, že je v tom skrytý význam! Prvých sedem rán totiž poskytlo faraónovi dôkaz, že osudom izraelského ľudu je zohrať jedinečnú úlohu v dejinách ľudstva. Takýto dôkaz však neposkytuje odpoveď na otázku, či bol Izrael na túto úlohu predurčený od začiatku, alebo to bola len historická náhoda. Aby bolo možné odpovedať aj na túto otázku, muselo byť výlučné postavenie Izraela potvrdené jeho odchodom z Egypta. To totiž odstránilo všetky pochybnosti o rozdiele medzi Izraelom a ostatnými národmi vrátane Egypta. Ostatné tri rany poukazovali na to, že o jedinečnom osude Izraela bolo rozhodnuté ešte pred stvorením sveta. 

Samotné stvorenie sa uskutočnilo v tomto poradí: Najprv bol Boží zámer stvoriť svet. Potom nasledovalo "pusto a prázdno" (1. Mojžíšova 1:2, - Sidon), t. j. vznikol voľný priestor, aby mohol vzniknúť hmotný svet so všetkou jeho rozmanitosťou. Na druhej strane pohromy opísané v tejto paraše nasledujú v opačnom poradí. Kobylky predstavujú onú rozmanitosť. Kobylky však škodia len Egyptu, nie Izraelitom. Je teda zrejmé, že v našom hmotnom svete sa rozlišuje medzi Izraelom a Egyptom. 

Ale faraón sa pýta: A čo "pustota a prázdnota"? Bol aj tam rozdiel medzi Izraelom a Egyptom? A tak nastáva temnota. V nepreniknuteľnej tme sa ukazuje, že aj tam je rozdiel, lebo je napísané: "A synovia Jisra'elovi mali svetlo vo svojich príbytkoch." (2. Mojžíšova 10:23, Sidon) Faraón však napriek tomu namieta: Nemôžem uveriť, že Boh urobil rozdiel už predtým! A tak prichádza posledná pohroma, ktorá zasiahne najkrajnejší počiatok, predstavovaný prvorodenými: "A pobil v Egypte všetko prvorodené, všetky prvotiny Chámovej moci."  (Žalmy 78: 51, Fischl) 

Po pohrome prvorodených, ktorá v plnej nahote odhalila, že rozdiel medzi Izraelom a Egyptom bol stanovený ešte pred stvorením sveta, faraón pochopil. Preto vyháňa Izraelitov a hovorí: "Vezmite si voly a dobytok, ako ste povedali, a odíďte a orodujte aj za mňa." (2. Mojžíšova 12:32, Sidon) Vo faraónovom chápaní nastal taký prelom, že spoznal úplnú jedinečnosť Izraela. Jednoduchí Egypťania to pochopili po svojom: "Sami Micrijci naliehali na ten ľud a ponáhľali sa, aby ho dostali z krajiny, lebo hovorili: "Všetci sme mŕtvi!" (2. Mojžíšova 12:33, Sidon) Ale faraón, ktorý stál na samom vrchole spoločenskej pyramídy, jasne pochopil, že izraelský národ je nádejou sveta, a tak ich ochotne poslal preč.

More Weekly Portions

Ohľaduplnosť Tóry pre záujmy jednotlivca a celého spoločenstva

Parshat Nasso addresses individual and family issues while emphasizing the collective unity through the Priestly Blessing. This blessing, structured in three levels, reflects a balance between material and spiritual needs: "May HaShem bless you and watch over you." for wealth, "May HaShem cause His countenance to shine to you" for spiritual illumination through Torah, and "May HaShem lift up His countenance upon you and grant you peace" for the deep connection of Nefesh, Ruah, and Neshama. The Torah provides guidance to integrate personal and communal well-being harmoniously.

Hodnota jednotlivca a zapojenie do spoločenstva

Parshat Bamidbar discusses the commandment to count the Israelites, focusing on those eligible for the army. This count underscores the tension between collective and individual identities. The Torah uses the expression "number of names," signifying the importance of both the collective and the individual. The Torah teaches that true unity blends these aspects, with the collective gaining meaning through each individual's uniqueness. This concept is reflected in the principle of "generalization and specification" in scriptural interpretation, with hidden meanings in the numbers, explored through the gematria.

Tears of Exile, Seeds of Hope: The Unbreakable Bond Between God and Israel
[Bechukotai]

Parashat Bechukotai discusses the covenant between God and Israel, emphasizing the importance of repentance for redemption. The Talmudic debate between Rabbi Eliezer and Rabbi Yehoshua delves into whether redemption is contingent on teshuva. Rashi's commentary interprets the ambiguous term "או" to support both views. This dual perspective highlights the Torah's open interpretation, showing that redemption can depend on human repentance or divine promise, reflecting a complex interplay of conditions in Judaism's understanding of historical progress.

Search