Týždňové čítanie Tóry, s názvom Toldot, sa začína slovami: "A toto je príbeh Avrahámovho syna Jicchaka." ( 1Mojžíšova 25:19, Sidon) O čom je tento príbeh? Významný židovský učenec Raši vysvetľuje, že je predovšetkým o Jicchakových (Izákových) synoch - Jaakovovi (Jakubovi) a Esavovi (Ezauovi).
Prečo? Je to preto, že Jaakov a Esav odrážajú tie isté hodnoty, ktoré vyžarovali z Avraháma (Abraháma) a Jicchaka. Avraham bol stelesnením láskavosti, zatiaľ čo Jicchak bol stelesnením spravodlivosti. Podobne je to aj v prípade Jaakova a Esava. Avrahámova láskavosť prevláda v Jaakovovi, zatiaľ čo Jicchakova prísnosť prevláda v Esavovi.
Obaja bratia však nie sú úplne podobní svojmu otcovi či praotcovi. Avrahám s Jicchakom boli zbožní, zatiaľ čo z druhej dvojice bol zbožný len Jaakov - Esav nie. Chcem zdôrazniť, že tu nehovoríme o ich vonkajšom vystupovaní, ale o ich podstate.
Už ich matka Rivka (Rebeka) to zažila: "Ale jej synovia sa v jej bruchu strkali, ..." (1. Mojžišová 25:22, Sidon) Raši to vysvetľuje takto: "oni sa preli o dedičstvo dvoch svetov.
O aké dva svety im išlo? O tento svet a o budúci svet, ktorý som spomínal v predchádzajúcej lekcii (pozri "Chayei Sara: Dva životy"). V čom však spočívala podstata sporu? Keby Jaakovovi išlo len o duchovný svet, ktorý príde, a Esavovi len o tento materiálny svet, potom by žiadny spor neexistoval! Každý z nich by si totiž mohol vziať svoj podiel a bol by pokoj. O čo teda presne išlo?
Pražský Maharal, rabín Jehuda Leva ben Bezalel, vysvetľuje, že každý z nich chcel oba svety. Zatiaľ čo Jaakov, ktorý pripisoval veľký význam duchovným hodnotám, prirodzene inklinoval k budúcemu svetu, uvedomoval si, že jeho poslaním je aj presadzovanie týchto hodnôt už v tomto svete.
Možno práve preto, že to pre Jaakova nebolo úplne prirodzené, jeho potomkovia v priebehu dejín neboli pri politickom presadzovaní v tomto svete príliš úspešní. Úlohou Židov je však bojovať o svoje dedičstvo v tomto svete a vytvoriť v ňom miesto pre svätosť. Časť tejto úlohy sme teraz splnili návratom na (Cijon) Sion a založením štátu Izrael.
Naproti tomu Esavovi potomkovia, tzv. Edom, sa v tomto svete cítia ako ryby vo vode. Ich postup vyvrcholil mocou Ríma a celej západnej civilizácie. Svet to berie ako samozrejmosť a múdri dokonca vypočítali, že meno Esav má v hebrejčine rovnakú číselnú hodnotu ako mier (šalom = 376). Ale je to tak len preto, že sa snaží ovládať svet a určovať mu podmienky mieru. Nad jeho budúcnosťou však visí veľký otáznik a nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že si Rím (Edom) prisvojil kresťanskú teológiu, ktorá ľuďom ponúka spásu pred záhubou a večný život v budúcom svete.
Naša časť Toldot poukazuje na to, že Jaakov a Esav sa v podstate navzájom dopĺňajú. Tým, že Jaakov získava nielen Avrahámovo, ale aj Esavovo požehnanie, sa Jaakova, ktorý vie, čo je to únava z duchovného boja, stáva Izrael plný sily.
Ako k tejto zmene dochádza? Vďaka prepojeniu duchovného a materiálneho sveta spojeného do jedného celku. Jaakov sa spojením s Esavovým požehnaním stáva hodným nazývať sa Izraelom.
