Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Harmónia svetov - Jaakov, Esav a boj o dedičstvo oboch svetov

Týždňové čítanie Tóry, s názvom Toldot, sa začína slovami: "A toto je príbeh Avrahámovho syna Jicchaka." ( 1Mojžíšova  25:19, Sidon) O čom je tento príbeh? Významný židovský učenec Raši vysvetľuje, že je predovšetkým o Jicchakových (Izákových) synoch - Jaakovovi (Jakubovi) a Esavovi (Ezauovi).

Prečo? Je to preto, že Jaakov a Esav odrážajú tie isté hodnoty, ktoré vyžarovali z Avraháma (Abraháma) a Jicchaka. Avraham bol stelesnením láskavosti, zatiaľ čo Jicchak bol stelesnením spravodlivosti. Podobne je to aj v prípade Jaakova a Esava. Avrahámova láskavosť prevláda v Jaakovovi, zatiaľ čo Jicchakova prísnosť prevláda v Esavovi.

Obaja bratia však nie sú úplne podobní svojmu otcovi či praotcovi. Avrahám s Jicchakom boli zbožní, zatiaľ čo z druhej dvojice bol zbožný len Jaakov - Esav nie. Chcem zdôrazniť, že tu nehovoríme o ich vonkajšom vystupovaní, ale o ich podstate.

Už ich matka Rivka (Rebeka) to zažila: "Ale jej synovia sa v jej bruchu strkali, ..." (1. Mojžišová 25:22, Sidon) Raši to vysvetľuje takto: "oni sa preli o dedičstvo dvoch svetov.

O aké dva svety im išlo? O tento svet a o budúci svet, ktorý som spomínal v predchádzajúcej lekcii (pozri "Chayei Sara: Dva životy"). V čom však spočívala podstata sporu? Keby Jaakovovi išlo len o duchovný svet, ktorý príde, a Esavovi len o tento materiálny svet, potom by žiadny spor neexistoval! Každý z nich by si totiž mohol vziať svoj podiel a bol by pokoj. O čo teda presne išlo?

Pražský Maharal, rabín Jehuda Leva ben Bezalel, vysvetľuje, že každý z nich chcel oba svety. Zatiaľ čo Jaakov, ktorý pripisoval veľký význam duchovným hodnotám, prirodzene inklinoval k budúcemu svetu, uvedomoval si, že jeho poslaním je aj presadzovanie týchto hodnôt už v tomto svete.

Možno práve preto, že to pre Jaakova nebolo úplne prirodzené, jeho potomkovia v priebehu dejín neboli pri politickom presadzovaní  v tomto svete príliš úspešní. Úlohou Židov je však bojovať o svoje dedičstvo v tomto svete a vytvoriť v ňom miesto pre svätosť. Časť tejto úlohy sme teraz splnili návratom na (Cijon) Sion a založením štátu Izrael.

Naproti tomu Esavovi potomkovia, tzv. Edom, sa v tomto svete cítia ako ryby vo vode. Ich postup vyvrcholil  mocou Ríma a celej západnej civilizácie.  Svet to berie ako samozrejmosť a múdri dokonca vypočítali, že meno Esav má v hebrejčine rovnakú číselnú hodnotu ako mier (šalom = 376). Ale je to tak len preto, že sa snaží ovládať svet a určovať mu podmienky mieru. Nad jeho budúcnosťou však visí veľký otáznik a nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že si  Rím (Edom) prisvojil kresťanskú teológiu, ktorá ľuďom ponúka spásu pred záhubou a večný život v budúcom svete.

Naša časť Toldot poukazuje na to, že Jaakov a Esav sa v podstate navzájom  dopĺňajú. Tým, že Jaakov získava nielen Avrahámovo, ale aj Esavovo požehnanie, sa Jaakova, ktorý vie, čo je to únava z duchovného boja, stáva Izrael plný sily.

Ako k tejto zmene dochádza? Vďaka prepojeniu duchovného a materiálneho sveta spojeného do jedného celku. Jaakov sa spojením s Esavovým požehnaním stáva hodným nazývať sa Izraelom.

More Weekly Portions

Expanding Horizons:
How Jewish Festivals Evolve Beyond Biblical Times
[Emor]

Parashat Emor highlights the high-volume sanctity of times and places, listing key Jewish festivals connected to the Temple as discussed in Leviticus. It addresses how Moses communicated these to the Children of Israel, and introduces long-tail concepts like the addition of festivals beyond the Torah's scope. The narrative links the Menorah and the Temple to new celebrations such as Hanukkah, and connects the showbread ritual to Purim, indicating evolving traditions that continue to sanctify time through historical and divine revelations.

Unlocking Holiness
A Spiritual Awakening
[Kedoshim]

Examining the commandment to be holy, the article delves into its relational aspects, stressing the need for humans to emulate the divine in their interactions. It discusses the significance of loving others, oneself, and the Creator, drawing from Talmudic interpretations to underscore the interconnectedness of these dimensions. By fostering holistic relationships, individuals can fulfill their moral duties and attain a sense of completeness in their moral identities.

From Wilderness to Promised Land
The Evolution of Kosher Meat Consumption
[Aharei Mot]

In Parshat Achrei Mot, the Torah restricts meat consumption in the wilderness to prevent idolatry. Only kosher animal sacrifices within the Tabernacle were permitted. Unauthorized slaughter was considered a serious transgression, akin to murder. Upon entering the Land of Israel, the Israelites were allowed to consume "meat of desire" anywhere, symbolizing the expanded sacred space of the Tabernacle and Temple.

Search