Pravda a empatia: vyváženosť vodcovstva

Súčasťou paraše (časti týždenného čítania Tóry) Ki Tisa ("Keď zdvihneš") je opis jedného ťažkého momentu. Ide o komplikáciu, ktorá vznikla v priebehu zjavenia. Keď odovzdal Boh Mošemu (Mojžišovi) dosky zmluvy, spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku. Lenže, od ľudu Jisraela (Izraela) sa  očakáva, že splní všetky požiadavky, ktoré naň boli vložené. Namiesto toho je však odliaty zlatý býček, ktorému sa ľud klaňal a prinášal mu obety. To má za následok rozbitie tých tabúľ. Existuje však aj nápravné opatrenie - po vyslovení žiadosti o odpustenie a po vykonaní potrebných krokov k uzmiereniu,  Boh ponúka druhé dosky. To samo o sebe je svedectvom o tom, že aj vážne chyby sa dajú odčiniť. A to je podstata nášho príbehu. 

Ako došlo k hriechu so zlatým býčkom? Ide však o toto: Moše a Aharon (Aron) sú zvyknutí spolupracovať - Moše dbá na cestu priamosti, zatiaľ čo Aharon hľadá spôsob  a  snaží sa napraviť tých, ktorí z tejto cesty zišli. Čo sa však stane, keď Moše vystúpi na vrch k Bohu a Aharon zostane dole s ľudom? Ako náhle sú takto oddelení, Aharon je vystavený tlaku ľudu, ktorý má zámer zhrešiť. Čo urobí dobrý vychovávateľ, keď vidí, že jeho zverenec nechce poslúchať? Jednou z možností je jednoducho povedať: "Nesúhlasím s tým, aký máš k tomu postoj“. Povedal som ti, čo je správne vykonať.  Urob ako myslíš  ale ja  stým  nechcem mať nič spoločné. Lenže  výchovný postup Aharona ako kňaza je úplne iný. Ukazuje nám, že sú chvíle, keď sa v záujme nápravy od nás vyžaduje, aby sme mali určitú účasť na hriechu tohto hriešnika. Tento spôsob výchovy sa môže zdať dosť nebezpečný, ale je tak vlastný kňazovi Aharonovi, ktorý miloval všetky ľudské bytosti a snažil sa ich priblížiť k Tóre. 

To však neznamená, že Aharon je ochotný činiť ústupky v základných požiadavkách Mošeho Tóry. Len berie do úvahy ľudskú hriešnosť. To by malo slúžiť ako zdroj poučenia pre všetky generácie. Ak chceme odovzdávať Božie výchovné posolstvo, nemôžeme vidieť svet čiernobielo. Vždy je potrebné  zachovať obe cesty. Jednou z nich je cesta úplnej pravdy, ktorou sa uberal Moše - keď zostúpil z hory, spálil zlatého býčka a najemno ho rozomlel. Druhá cesta spočíva v tom, že sme ochotní mať určitý podiel i na konaní človeka, ktorý sa mýli, a to preto, aby sme ho mohli pozdvihnúť k náprave. Kombinácia týchto ciest, ako sa vyskytla v našom príbehu  Mošeho  a Aharona, poukazuje na spôsob a cestu, ktorá povedie ku konečnej náprave sveta. A poskytuje aj odpoveď na túto otázku: Ako môžeme komunikovať s ľuďmi, ktorí nejdú správnou cestou, a neporušiť pritom dôležité zásady?