Prečo sa v časti Tóry nazvanej Mikec spomína nejaký pohár, ktorý bol tajne vložený do vaku Binjamina (Benjamína) ? Prečo to Jozef vôbec urobil? Po tom, ako sme sa oboznámili s tým, ako sa celý príbeh odohral, sa na prvý pohľad môže zdať, že Jozef chcel len vyskúšať svojich bratov, či sú ochotní urobiť čokoľvek, aby zachránili Binjamina. Ale to by bol dosť zjednodušený záver, ktorý by sme z celého príbehu vyvodili.
Čo tým teda Jozef zamýšľal?
Kľúč k riešeniu sa podľa môjho názoru nachádza na samom začiatku tejto časti, kde sa spomína, že Jozefovi sa v Egypte narodili dvaja synovia, Menaše (Manases) a Efrajim (Efraim). Vysvetľuje sa tam totiž význam ich mien. Jozef uvádza, že svojmu prvorodenému dal meno Menaše, "lebo Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca". Druhorodenému potom dal meno Efrajim s týmto odôvodnením: "pretože ma Boh urobil plodným v krajine môjho trápenia." (1. Mojžišova 41:51-52, Sidon) Teraz už začíname chápať, o čo ide. Zdôvodnenia poukazujú na Jozefovo rozhodnutie úplne sa odrezať od otcovského domu, zabudnúť na svojho otca a všetko podriadiť vzostupnej životnej dráhe v Egypte.
Počas hladomoru, ktorý vypukol, však Jozef prekvapene stretne svojich desať bratov. To je zdôraznené týmito slovami: "Jozef si spomenul na sny, ktoré sa mu snívali..." (1. Mojžišova 42:9, Sidon) Čo mu pri tej spomienke chýbalo? Že vo sne videl jedenásť hviezd, a nie iba desať! Určite si teda spomenul na Binjamina a je dosť pravdepodobné, že to v ňom muselo vyvolať obavy, či možno aj on, ako syn Rachel (Ráchel) nebol odvrhnutý od svojej rodiny podobne, ako sa stalo jemu.
Jozef chcel držať nad Binjaminom ochrannú ruku, a tak samotné ukrytie pohára bolo len spôsobom, ako udržať brata v bezpečí oddeleného od ostatných bratov.
Keby bol Jozefov návrh prijatý ("Beda mi, že by som niečo také vykonal! Muž, u ktorého by sa našiel pohár, bude mojím otrokom a vy môžete ísť v pokoji k svojmu otcovi!" – 1. Mojžišova 44: 17, Sidon), zabezpečil by všetky Binjaminove potreby v Egypte a postaral by sa o to, aby sa k nemu ostatní bratia už nikdy nemohli priblížiť.
Neočakával však, že to bude práve Jehuda (Juda), kto bude proti.
Jozef musel byť prekvapený, že sa z Jehudu stal niekto, kto udržiaval pevné puto medzi všetkými svojimi bratmi, (keď ubezpečil svojho otca: "Ja ti budem zárukou, ..." – 1. Mojžišova 43: 9, Sidon).
A práve tak v celom Jisraeli (Izraeli) každý nesie zodpovednosť jeden za druhého.
Zrodilo sa totiž nezrušiteľné puto spoločenstva. Táto skutočnosť spôsobila, že akékoľvek Jozefove snahy, oddeliť Binjamina od ostatných bratov, boli odsúdené k neúspechu, ako uvidíme v ďalšej časti príbehu.
Ak sa titulky nezobrazujú vo vašom jazyku, vyberte si titulky vo vašom jazyku zo zoznamu v nastaveniach alebo použite tam automatický preklad.
