Záleží na tom, ako zrátavame ľudí? A aký je vôbec účel takéhoto sčítania? V paraši (týždennej časti čítania z Tóry) Bemidbar ("Na púšti") čítame, že Moše (Mojžiš) dostal príkaz spočítať bnej Jisrael (synov Izraela). Ide v podstate o obradný úkon, ktorý má slúžiť na zjednotenie - presnejšie, na zjednotenie všetkých bojaschopných mužov, aby získali pocit spolupatričnosti a dosiahli spoločný zámer. V Mošeho časoch sa predpokladalo, že hneď po postavení svätostánku vstúpia bnej Jisrael do svojej zeme a dobyjú ju. Vojaci, ktorí sa chystajú obsadiť nejaké územie, prirodzene chápu potrebu zaistiť početnú veľkosť vojska. A tak i Tóra prikazuje, aby boli bnej Jisrael zrátaní.
Samotné sčítanie odhaľuje mnohé tajomstvá. Čísla, ktoré Tóra uvádza, majú totiž skrytý význam - tým sa zaoberá gematria (výklad číselných hodnôt). Zvyčajne je však sčítanie ľudu dosť odosobňujúce. Predstavme si skupinu 100 ľudí. Ak niekto odíde a niekto iný ho nahradí, počet zostane rovnaký. Osobnosť jednotlivca začne strácať na význame - dôležitý je len počet. Takéto myslenie je vlastné spoločenským zriadeniam, v ktorých sa bezohľadne zavádza vynútená jednota (tzv. totalitarizmus).
Na druhej strane iné spoločenské skupiny si cenia predovšetkým schopnosti jednotlivcov. Pre tých, ktorí uprednostňujú tento pohľad, je dôležité meno tej či onej osoby, či už jedná o Josiho, Dávida, Ester alebo Sáru. Každý jednotlivec sa vyznačuje niečím, čo ho robí nenahraditeľným.
Tieto rozdielne pohľady viedli v priebehu dejín k mnohým neriešiteľným sporom medzi tými, ktorí presadzujú jednotu prostredníctvom rovnostárstva (tzv. kolektivizmus), a tými, ktorí berú do úvahy osobnosť jednotlivcov (tzv. individualizmus).
Aké riešenie uprednostňuje Tóra?
Keď Tóra dáva príkaz, aby bol bnej Jisrael zrátaný, vyjadruje to osobitným spôsobom: "Pozdvihnite hlavy celej obce synov Izraela podľa ich rodín, podľa domov ich otcov, podľa počtu ich mien, všetkých jednotlivých mužských hláv." (4. Mojžišova 1:2, Sidon.
Vo výsledku sa má dospieť nielen k všeobecným číslam, ale zároveň sa majú zohľadniť mená jednotlivcov. Inými slovami, Tóra nás učí, že je potrebné zosúladiť záujmy spoločenstva, ale aj jednotlivcov. Spoločenstvo je totiž súdržné len vtedy, keď si spoločenstvo váži odlišnosti jednotlivcov a zároveň keď si títo jednotlivci uvedomujú, že ich jedinečnosť by nemala význam, keby ju nevyužívali v prospech ostatných. Táto primeraná rovnováha medzi záujmami spoločenstva a záujmami jednotlivcov je to, čo prináša skutočnú jednotu a zmysel.
Naši múdri muži stanovili túto pravdu ako zásadu pri výklade Písma: "Zovšeobecnenie si vyžaduje špecifikáciu a špecifikácia si vyžaduje zovšeobecnenie."
Na pochopenie všeobecného pravidla je potrebné uviesť príklad, kým na posúdenie príkladu je potrebné poznať všeobecné pravidlo. Je to ako so stromom a jeho konármi. Strom ako príklad zovšeobecnenia nesie a vyživuje svoje konáre, ktoré sú špecifickými príkladmi, a práve konáre dotvárajú celkový obraz stromu. Všeobecné pravidlo, ktoré by sa nedalo aplikovať na žiadny konkrétny prípad, by nemalo zmysel a konkrétny prípad, na ktorý by sa všeobecné pravidlo nedalo aplikovať, by bol pre zmenu nerozhodnuteľný. Na doplnenie obrazu sú teda potrebné obe.
Ak chceme dospieť k skutočnej jednote, potom nemôžeme lipnúť ani na uprednostňovaní jednotlivcov, ani na rovnostárstve, ale musíme nájsť správnu mieru a význam pre oboje.
