Začiatok Paraši Bešalach (časť čítania Tóry "Keď vyhnal") opisuje, ako faraón vyháňa z Egypta rôznorodú ľudskú skupinu. Trikrát sa táto skupina označuje ako "ľud" a dvakrát ako "synovia Jisraela" (pozri 2. Mojžíšova 13:17 - 19). To samo osebe odkazuje na rôzne úrovne tých, ktorí sa hlásia k izraelskému spoločenstvu, a pripomína nám, že Talmud rozlišuje päť úrovní ľudskej duše: nefeš (vitálna duša), ruach (zmyslová duša), nešama (rozumná duša), chaja (živá alebo prebudená duša) a jechida (jedinečná duša). Prvé tri úrovne sú zahrnuté pod prostým označením "ľud", pričom títo ľudia opúšťajú Egypt z nie veľmi ušľachtilých pohnútok. Slová: "Ale keď faraón vyhnal ten ľud" (2. Mojžíšova 13:17a, Sidon) sa vzťahujú na všetkých tých, ktorí odišli len preto, že boli vyhnaní - nikdy by totiž neodišli dobrovoľne. Dá sa to prirovnať k postoju tých Židov, ktorí opúšťajú svoje domovy v cudzine len pod nátlakom otvoreného nepriateľstva voči Židom. Nasledujúce slová: "Boh si nevybral kratšiu cestu do krajiny Pelištu, pretože Boh povedal: "Aby ten ľud pri hrozbe vojny neľutoval a nevrátil sa do Micraim." (2. Mojžišova 13:17b, Sidon) potom sa zaoberajú tými ktorí, hoci túžia odísť, sú vyhliadkou na akékoľvek nebezpečenstvo, ako je možnosť ozbrojeného napadnutia, odradení v ich rozhodnutí. Na tretej úrovni je "ľud", o ktorých čítame, že ich Boh viedol "okľukou cestou cez púšť Rákosového mora". (2. Mojžišova 13:18, Sidon) Sú to všetci tí, ktorí potrebovali prejsť práve túto cestu, aby boli schopní prijať Tóru a zažiť nielen fyzické, ale aj duchovné vykúpenie. Ľudia týchto troch úrovní sú teda označovaní ako "ľud" – podľa kabalistov sú tiež kolektívne označovaní ako erev rav ("početná zmes ľudí" – 2. Mojžišova 12:38, Sidon).
Na rozdiel od trikrát spomenutých ľudí, sa "synovia Izraela" spomínajú dvakrát. Prvá zmienka je táto: "A hoci synovia Izraela vyšli z Micraim ozbrojení" (2. Mojžíšova 13:18, Sidon) a zahŕňa všetkých, ktorí sú ochotní bojovať, aby zvíťazili a naplnili osud svojho národa odchodom z Egypta do zasľúbenej zeme, ktorá sa nachádzala v Kanaáne. Nasledujúce slová, ktoré spomínajú "synov Izraela" (2. Mojžišova 13:19) sa však vzťahuje aj na tých, ktorí nielenže odchádzajú bez strachu, pretože veria v naplnenie historického osudu svojho národa, ale sú pripravení nasledovať Mošeho (Mojžiša) bez akýchkoľvek podmienok a príprav. Motívy úteku z otroctva a vydania sa na cestu do zasľúbenej zeme mohli byť rôzne – dôležité však bolo ono rozhodnutie. Niektorí možno pripustili, že je potrebné opustiť Egypt, ale neboli presvedčení, že nastal ten správny čas a že sú na to pripravení. Ale v tomto historickom okamihu nebol priestor na váhanie a premýšľanie o tom, či je človek pripravený vyjsť von alebo nie. Jisrael (Izrael) jednoducho musel opustiť Egypt – inak by upadol do historického zabudnutia.
