Liquid error (sections/custom_mobile-menu line 86): Expected handle to be a String but got LinkListDrop
  • Group 27 Login

Päť úrovní duše v izraelskom spoločenstve

Začiatok Paraši Bešalach (časť čítania Tóry "Keď vyhnal") opisuje, ako faraón vyháňa z Egypta rôznorodú ľudskú skupinu. Trikrát sa táto skupina označuje ako "ľud" a dvakrát ako "synovia Jisraela" (pozri 2. Mojžíšova 13:17 - 19). To samo osebe odkazuje na rôzne úrovne tých, ktorí sa hlásia k izraelskému spoločenstvu, a pripomína nám, že Talmud rozlišuje päť úrovní ľudskej duše: nefeš (vitálna duša), ruach (zmyslová duša), nešama (rozumná duša), chaja (živá alebo prebudená duša) a jechida (jedinečná duša). Prvé tri úrovne sú zahrnuté pod prostým označením "ľud", pričom  títo ľudia opúšťajú Egypt z nie veľmi ušľachtilých pohnútok. Slová: "Ale keď faraón vyhnal ten ľud" (2. Mojžíšova 13:17a, Sidon) sa vzťahujú na všetkých tých, ktorí odišli len preto, že boli vyhnaní - nikdy by totiž neodišli dobrovoľne. Dá sa to prirovnať k postoju tých Židov, ktorí opúšťajú svoje domovy v cudzine len pod nátlakom otvoreného nepriateľstva voči Židom. Nasledujúce slová: "Boh si nevybral kratšiu cestu do krajiny Pelištu, pretože Boh povedal: "Aby ten ľud pri hrozbe vojny neľutoval a  nevrátil sa do Micraim." (2. Mojžišova 13:17b, Sidon) potom sa zaoberajú tými  ktorí, hoci túžia odísť, sú vyhliadkou na akékoľvek nebezpečenstvo, ako je možnosť ozbrojeného napadnutia, odradení v ich rozhodnutí. Na tretej úrovni je "ľud", o ktorých čítame, že ich Boh viedol "okľukou cestou cez púšť Rákosového mora". (2. Mojžišova 13:18, Sidon) Sú to všetci tí, ktorí potrebovali prejsť práve túto cestu, aby boli schopní  prijať Tóru a zažiť nielen fyzické, ale aj duchovné vykúpenie. Ľudia týchto troch úrovní sú teda označovaní ako "ľud" – podľa kabalistov sú tiež kolektívne označovaní ako erev rav ("početná  zmes ľudí" – 2. Mojžišova 12:38, Sidon). 

Na rozdiel od trikrát spomenutých ľudí, sa "synovia Izraela"  spomínajú dvakrát. Prvá zmienka je táto: "A hoci synovia Izraela vyšli z Micraim ozbrojení" (2. Mojžíšova 13:18, Sidon) a zahŕňa všetkých, ktorí sú ochotní bojovať, aby zvíťazili a naplnili osud svojho národa odchodom z Egypta do zasľúbenej zeme, ktorá sa nachádzala v Kanaáne. Nasledujúce slová, ktoré spomínajú "synov Izraela" (2. Mojžišova 13:19) sa však vzťahuje aj na tých, ktorí nielenže odchádzajú bez strachu, pretože veria v naplnenie historického osudu svojho národa, ale sú pripravení nasledovať Mošeho (Mojžiša) bez akýchkoľvek podmienok a príprav. Motívy úteku z otroctva a vydania sa na cestu do zasľúbenej zeme mohli byť rôzne – dôležité však bolo ono rozhodnutie. Niektorí možno pripustili, že je potrebné opustiť Egypt, ale neboli presvedčení, že nastal ten správny čas a že sú na to pripravení. Ale v tomto historickom okamihu nebol priestor na váhanie a premýšľanie o tom, či je človek pripravený vyjsť von alebo nie. Jisrael (Izrael) jednoducho musel opustiť Egypt – inak by upadol do historického zabudnutia.

More Articles

A Bridge between Faiths
An Open Letter to Islam
[Part 1]

Rabbi Oury Cherki's "A Bridge between Faiths: An Open Letter to Islam, Part 1" delves into the intricate dynamics between Judaism and Islam post the 2023 Hamas attack on Israel. The piece probes the philosophical and legal facets of Islam's status in Jewish literature, uncovering points of unity and contention. Cherki scrutinizes Islam's potential for spiritual progress and calls for a nuanced understanding amid the unique historical context. The article accentuates the scarcity of literature exploring Judaism's stance on Islam, presenting itself as a contribution to fostering mutual comprehension.

Cherki elucidates the shared beliefs in monotheism, rejecting God's corporeality and idolatry, while acknowledging differences in their understanding. Notably, he highlights the significance of the Seven Noahide Laws, urging Islam to embrace them more unequivocally for enhanced cooperation. Judaism's recognition of Islam as a sister religion and the potential for collaboration are explored alongside historical perspectives, celebrating the initial affinity between the two faiths.

However, the article confronts substantial disagreements, including Islam's assertion of the nullification of the Mosaic Torah and claims of corruption by Jews. It underscores the necessity for Islam to acknowledge the eternal validity of the Torah and the divine promise of the Jewish return to their homeland. Cherki posits three prerequisites for Judaism to accept Islam as a legitimate religion for all, calling for recognition, abandonment of claims of corruption, and acknowledgment of the divine promise.

Concluding with a call for peace, Rabbi Oury Cherki sets the stage for Part 2, promising an exploration of Muhammad's status, Judaism's potential contributions to Islamic faith, and more. This open letter seeks to build a bridge between the believers in the One God, urging Islamic religious leadership to engage in dialogue on critical issues for future harmony.

Search