Paraša (časť čítania Tóry) Mišpatim ("Zákony") sa obšírne zaoberá takými právnymi ustanoveniami, ktoré sú potrebné na zabezpečenie poriadku v ľudskej spoločnosti. Človek má totiž povinnosť postarať sa o to, aby sa z ľudskej spoločnosti odstránila akákoľvek špatnosť. V zozname ustanovení preto nechýbajú tie, ktoré sa týkajú prípadov, keď sa niekto dopustil násilia voči druhému, alebo mu spôsobil nejakú škodu. Zrejme najzávažnejším trestným činom je vražda. V súvislosti s ňou čítame: "Ak však niekto zámerne vezme život svojmu druhovi s úmyslom, nech je odvedený na smrť i od môjho oltára." (2. Mojžíšova 21:14, Sidon.) To nás má upozorniť, že je márne preukazovať Všemohúcemu akúkoľvek službu, ak človek ubližuje svojmu blížnemu.
Zoznam ustanovení potom pokračuje tými, ktoré sa zaoberajú ujmou na zdraví. Je tu známe "Oko za oko, zub za zub, ..." (2. Mojžíšova 21:24, Český ekumenický preklad) po ktorom nasledujú škody na majetku, napríklad keď niekoho býk poraní býka iného majiteľa. Potom ustanovenia pokračujú a zaoberajú sa ujmami spôsobenými krádežou alebo lúpežou. Je zrejmé, že celý zoznam je usporiadaný zámerne, začína najzávažnejšími priestupkami a pokračuje menej závažnými, pričom predpisuje spôsob nápravy.
Ale je tu jedna zaujímavá vec. Pred zoznamom ustanovení týkajúcich sa vraždy, sa nachádza zoznam ustanovení týkajúcich sa zaobchádzania s otrokmi a podmienok ich prepustenia na slobodu. Prečo je to tak? Je to preto, aby sme sa poučili, že zbaviť človeka slobody je závažnejšie ako vziať mu život. Keď človek zabije svojho druha, v skutočnosti poškodí len jeho telesnú schránku, ale nie dušu. Keď však človeka zotročia, vezmú mu slobodu, čo je výrazný zásah do jeho duše, ktorá v ňom je.
Preto Tóra, skôr než sa začne zaoberať ustanoveniami o vraždách, najprv hovorí o otroctve a ľudskej slobode. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť hĺbku slov našich múdrych, keď hovoria: "Skutočne slobodný človek je len ten, kto sa zaoberá Tórou." Áno, len takýto človek je skutočne slobodný. Ten, kto sa chce skutočne zaoberať Tórou, musí byť človekom, ktorý miluje a uprednostňuje slobodu. Človek, ktorý je duchovne, alebo emocionálne zotročený niekým alebo niečím iným, či už sa jedná o osobu, myšlienkový smer, alebo svetonázor, nie je skutočne slobodný a pripravený na to aby prijal Tóru. Rabín Jehuda ha-Levi to vyjadril takto: "Otroci času, teda otroci sveta, sú otrokmi otrokov. Len služobník Boha je skutočne slobodný."
