Pri preberaní knihy, ktorá sa zaoberá prikázaniami určenými pre národy, je dôležité uvedomiť si, že nie je možné vytvoriť obsiahle pravidlá, ktoré by vyhovovali všetkým. Zvyky rôznych národov sú totiž založené na rôznych zvláštnostiach. Preto je potrebné správne a citlivo uplatňovať predkladané pravidlá tak, aby sa tieto osobitosti zohľadnili. Preto by som uvítal, aby sa naše rozpravy vnímali ako pokus o oživenie starodávneho rozhovoru medzi Izraelom a národmi.
Kniha, ktorá bola predložená čitateľom, má slúžiť predovšetkým ako určitý druh právnej príručky, ktorú možno použiť vždy a všade. Je však potrebné si uvedomiť, že právo je len jedným z odvetví oveľa väčšieho súboru duchovných a morálnych hodnôt, a to tak pre ľudstvo všeobecne, ako aj pre samotný židovský národ. Inými slovami, zákon nemôže obsiahnuť všetky pravidlá, ktorými sa má človek riadiť, pretože v hre je zjavne niečo hlbšie. Ľudstvo totiž netvorí jednoliatu spoločnosť. Preto je žiaduce, aby sa uskutočnila nielen vzájomná diskusia medzi predstaviteľmi tých, ktorí sa líšia svojimi zvyklosťami, ale aby sa títo predstavitelia vyjadrili aj k obsahu predmetnej knihy, ktorá zohľadňuje bohaté a duchovné dedičstvo rôznych rodín na zemi, pre ktoré môže byť Izrael požehnaním.
Inými slovami, je veľa vecí, ktoré je potrebné si vyjasniť. Jedna z otázok, ktoré rozdeľujú svet, sa týka toho aké miesto zaujíma v západnej kultúre Boh a človek. Západ po vzore gréckej filozofie zdedil názor, že človek je stredobodom vesmíru, zatiaľ čo Boh, ak existuje, sa nachádza na jeho okraji. Podľa tohto názoru je najlepšou formou vlády demokracia, najmä liberálna demokracia, ktorá zaručuje ľudskú slobodu, ktorá nemá žiadne hranice.
Nabudúce sa pozrieme na to, ako sa na túto otázku pozerá islam a prečo nezdieľa rovnaký názor so Západom.
