Článok o časti Tóry s názvom "Chajei Sára" (Život Sáry) skúma dvojitý význam tohto názvu. Hneď v úvode spochybňuje jednostranný výklad a odhaľuje, že časť Tóry s názvom "Život Sáry" sa v podstate týka Sárinej smrti. Úvodné slová oddielu dokonca naznačujú, že Sárin život sa začína až po jej smrti. Odhaľuje sa bohatstvo hebrejského jazyka, ktoré sa okrem iného odráža v dvojitom význame hebrejského slova "šnei" ("roky" a "dva"). Okrem bežného chápania druhého života v zmysle budúceho sveta sa článok hlbšie zaoberá bezprostrednými dôsledkami Sárinej smrti. Jej smrť totiž vyžaduje, aby Abrahám zakúpil pôdu v izraelskej zemi. Táto pôda poslúžila na zapustenie koreňov a naplnenie zmluvy s Bohom. V tomto okamžiku sa začína život izraelského národa. Článok ďalej poukazuje na protiklad  medzi podmienečným užívaním polí alebo sadov a nepodmienečným, večným dedičstvom spojeným s miestom pochovania pozostatkov praotcov v jaskyni Machpela. Tým sa zdôrazňuje hlboké spojenie izraelského národa s celou izraelskou zemou.

Príbeh o Zviazaní Jicchaka (Izáka) pred nás kladie dôležitú otázku: Prečo sa hovorí o skúške Avraháma (Abraháma) a nie Jicchaka? Veď to bol práve Jicchak, kto mal byť pozdvihnutý k celoobeti, a nie Avrahám! Rabín Jehuda Leon Aškenazi vysvetľuje, že skúška je vlastne stretom dvoch vlastností: Avrahámovho milosrdenstva (Chesed) a Jicchakovej Prísnej spravodlivosti (Gevura). Aké je z toho plynie ponaučenie? Ochota obetovať vlastný život zvyšuje cenu samotného života. Je tu hlboký morálny a duchovný poznatok, že človek musí vyvážiť ochotu obetovať vlastný život, s túžbou zachovania života, čo je v príbehu vyjadrené tým, že namiesto Jicchaka bol na oltári obetovaný baran.